Aktuálne

Sociálna práca na školách – realita alebo sen?

Martina Gymerská, Eva Krššáková, Ľubica Maďarová V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. S narastajúcou potrebou pomoci človeku v rovine sociálnych interakcií a vzťahov v rôznych oblastiach jeho života, vzniká potreba rozvoja sociálnej práce v rozličných sférach. Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Dá sa však povedať, že v posledných rokoch sa sociálne problémy stávajú závažnejšími, spletitejšími a ešte viac zasahujú prospievanie žiakov v škole, ich celkový intelektuálny, emocionálny a sociálny rozvoj. V nasledujúcom článku chceme priblížiť tému školskej sociálnej práce, ktorá funguje v zahraničí už niekoľko desiatok rokov a oboznámiť čitateľov s projektom, ktorý realizuje naše občianske združenie PERSONA. V úvode článku vám ponúkame dve reflexie učiteliek základných škôl (jednu zo Slovenskej republiky a jednu z Českej republiky), aby sme získali aspoň malú sondu do tejto problematiky priamo od učiteľov, ktorí dopad sociálnych problémov na žiakov a ich najbližšie sociálne okolie dennodenne pozorujú vo svojej práci. Očami učiteľov – reflexie Reflexia zo Slovenska Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov. V súvislosti s tým pribúda počet prípadov záškoláctva, o drogách a alkohole ani nehovoriac. Z množstva odborných zamestnancov, ktorých by mohla mať škola k dispozícii podľa zákona č.317/2009 Z.z o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov– školský psychológ, špeciálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, školy mávajú poväčšine špeciálneho pedagóga, ak ho vôbec majú. Všetky vyššie spomenuté problémy na školách riešia buď výchovní poradcovia (ich funkcia, by sa ale mala zaoberať trošku odlišnými problémami a kariérnym poradenstvom pre žiakov), alebo triedni učitelia. V súčasnosti ale triedny učiteľ nie je ani časovo a ani kompetenčne disponovaný, aby riešil dostatočne a úspešne tieto problémy. Triedny učiteľ, obzvlášť na 2. stupni ZŠ, nemá dostatok času, aby problém riešil včas a dostatočne, nakoľko niekedy učí vo svojej triede iba 1 hodinu do týždňa a triednické hodiny sú po vyučovaní, kedy sú už žiaci unavení a chceli by byť radšej doma. Školy často spolupracujú s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto vykonávajú pre školy diagnostiku, prácu s problémovými žiakmi aj preventívne aktivity. Práve tu nastávajú problémy, keďže tieto aktivity by mali byť vykonávané v rámci celého triedneho kolektívu, ale pre administratívu s tým spojenú, nie všetci rodičia žiakov dajú súhlas a aktivita sa tak nemôže uskutočniť. Prax teda ukazuje, že sociálny pracovník by bol veľmi užitočný odborný zamestnanec školy, pretože by bol súčasťou školy (odpadli by tým administratívne prekážky pre preventívne aktivity), mohol by pracovať aj počas vyučovania, počas výchovných predmetov. Okrem toho vidím prínos sociálneho pracovníka v škole najmä v 2 oblastiach: 1. bol by kompetentný aj na vykonávanie terénnej sociálnej práce s problémovými rodinami; 2. bol by neutrálnou osobou pri riešení konfliktov so žiakmi v škole, pretože nie je ani učiteľ a ani zainteresovaný rodič a môže pomôcť riešiť problém s určitým nadhľadom. Nemalý prínos v práci sociálneho pracovníka vidím aj v tom, že by mal viac času Čítajte ďalej

Výberové konania NP DI PTT

Zverejňujeme pracovné ponuky na pozície do Národného projektu Deinštitucionalizácia sociálnych služieb – Podpora transformačných tímov: www.istp.sk/pracovna-ponuka/1523072/lektor-npdi-pttwww.istp.sk/pracovna-ponuka/1523049/odborny-hodnotitel-npwww.istp.sk/pracovna-ponuka/1523058/odborny-konzultant-pripravy-tp-npdi-ptt Čítajte ďalej

Písať pravdivo neznamená haniť krajinu

Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva poslal vláde Slovenskej republiky zoznam otázok, na ktoré má vláda už tretíkrát vydať odpočet úloh, ku ktorým sa zaviazala. Zoznam nie je krátky a otázky nie sú ľahké. Ich zodpovedanie bude vyžadovať mnoho hodín práce celého tímu štátnych úradníkov. Z 30 odpovedí na dôležité otázky zo všetkých sfér spoločenského života špecialisti z jednotlivých rezortov nakoniec vyrobia úhľadný dokument, ktorý prerokuje a schváli vláda SR a minister zahraničných vecí SR ho pošle do New Yorku či Ženevy. Úloha bude splnená. Otázky však nie sú ľahké. Poskytnite informáciu o dopadoch opatrení na boj s diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím. (otázka č. 5) Poskytnite informáciu o dostupnosti, prístupnosti a financovaní sociálnych služieb, aby mohli starší ľudia a osoby s postihnutím žiť nezávisle a ak potrebujú, aby dostali aj integrovanú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. (otázka č. 16) Vysvetlite, ako prispeli prijaté opatrenia zo strany vlády k tomu, aby mali znevýhodnení a marginalizovaní jednotlivci, ich rodiny a skupiny, najmä nízkopríjmové skupiny a Rómovia, lepší prístup k bývaniu. (otázka č. 19) Poskytnite informáciu o šírke bezdomovectva v krajine a pomenujte opatrenia, pomocou ktorých nájdete trvalé a primerané riešenia na otázku bývania pre ľudí bez domova. (otázka č. 20) Otázky Výboru OSN sa týkajú minimálne dvoch oblastí, v ktorých sociálna politika nášho štátu nie je celkom jednoznačná a dostatočne konkrétna, pretože jej tvorcovia si ešte v plnom rozsahu neosvojili základný hodnotový princíp, z ktorého vychádzajú medzinárodné dokumenty, ku ktorým sme sa prihlásili. Týmto princípom je nazeranie na potreby obyvateľov optikou ľudských práv. Moderný ľudsko-právny princíp k ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc spoločnosti, rešpektuje ich jedinečnosť a uplatňuje komplexný prístup v ich podpore takými nástrojmi, ktoré trvalo posilnia ich sebestačnosť a motiváciu zlepšovať podmienky ich života. Dôležitým nástrojom ľudsko-právnej politiky je napĺňanie práva na bývanie, na ktoré sa pýta Výbor OSN. V tejto oblasti sa nám na Slovensku nedarí. Na jednej strane sme zaťažení udržiavaním veľkokapacitných sociálnych zariadení, väčšinou ešte zdedených zo socializmu, na druhej strane sme ešte neprekonali celospoločenské povedomie, že mať vlastný byt/dom je zárukou bezpečia. Tým sa výrazne oslabuje tlak občanov na povinnosť štátu ponúknuť ohrozenej rodine či jednotlivcovi primerané bývanie, vrátane podpory samostatného/nájomného bývania. Áno, ľudia so zdravotným postihnutím, ale rovnako aj ľudia bez domova, potrebujú dlhodobú podporu pri zvládaní každodenných úloh spojených s prácou, s rodinou, susedmi či sami so sebou. Táto podpora musí byť veľmi konkrétna a cielená, aby priniesla výsledky v podobe prijatia a nie odmietnutia dotyčného človeka susedmi, kolegami, komunitou. Je veľmi dôležité mať k dispozícii dostatočné množstvo nástrojov, ktoré dovolia sociálnym pracovníkom nájsť individuálny prístup ku každému potrebnému. Na prvom mieste je bývanie. Nepochopením problematiky je vyhlasovanie nových mestských nájomných domov za sociálne bývanie. Sociálne bývanie je také bývanie, o ktoré môže chudobná rodina, bezdomovec, či osoba so zdravotným postihnutím požiadať len v prípade, že niekto ďalší bude spolufinancovať ich náklady na bývanie, pretože z vlastného nízkeho príjmu to sami nie sú schopní. Spolufinancovanie môže byť v podobe zvýšeného príspevku na bývanie od štátu, v podobe zľavy na nájomnom od Čítajte ďalej

Otvorený list predsedovi Vlády SR Ing. Petrovi Pellegrinimu o stagnujúcom procese deinštitucionalizácie

Otvorený list predsedovi Vlády SR Ing. Petrovi Pellegrinimu o stagnujúcom procese deinštitucionalizácie Tlačová správa: Proces transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb stojí – znovu apelujeme na intervenciu Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky Ing. Petrovi Pellegrinimu BRATISLAVA, 19. 7. 2018 Pred rokom sme v otvorenom liste upozornili predsedu Vlády Slovenskej republiky o zdĺhavom riešení procesu transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Slovenskej republike. Po uverejnení listu sme boli ubezpečení (tiež média) o záujme MPSVaR SR urýchliť realizáciu procesu transformácie a deinštitucionalizácie. Aj napriek týmto vyjadreniam a medzinárodným a národným záväzkom a predovšetkým záväzkom, ktoré máme k ľuďom so zdravotným postihnutím (ďalej ZP), proces transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb (ďalej len DI) stále stojí a stagnuje. Máme k dispozícii finančné aj ľudské zdroje, aby sme v procese DI pokračovali, ale nedeje sa tak. Pýtame sa, dokedy? Nekoordinovaná, nejasná a zdĺhavá príprava procesu DI zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej MPSVR SR) priniesla dnes nezabezpečenie súladu medzi podporou z Operačného programu Ľudské zdroje a Integrovaného regionálneho operačného programu. Tieto programy  v súčasnosti predstavujú jediný zdroj financovania procesu DI zo strany SR  Na situáciu bol viackrát  písomne upozornený aj predchádzajúci predseda vlády a  minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Náš posledný list ostal bez písomnej odozvy. Tieto skutočnosti môžu vyústiť do stavu, že SR nebude schopná napĺňať ex-ante kondicionality stanovené v operačných programoch a môže byť  ohrozené čerpanie z európskych štrukturálnych fondov 2014 – 2020. Ohrozené je aj napĺňanie  úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády a ďalších strategických dokumentov MPSVR SR. Na tento stav denne doplácajú občania so ZP, ktorí nemajú alternatívu a sú nútení žiť v inštitucionalizovaných zastaraných zariadeniach sociálnych služieb, a pritom majú rovnaké a neupierateľné právo na nezávislý a samostatný život v komunite ako my ostatní. Pre nich sú  viac ako dva roky  nečinnosti dlhá doba. Strácajú takto čas svojho života v prostredí, ktoré im nevytvára primerané podmienky pre plnohodnotný život.V prostredí, ktoré má ďaleko od požiadaviek  napĺňania ľudských práv pre osoby so ZP, ku ktorým sa SR hlási ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, žeproces DI priamo vychádza z čl. 19 Dohovoru o právach osôb so ZPa jeho realizácia má za cieľ zlepšiť životnú situáciu a dodržiavanie ľudských práv pre osoby so ZP v SR, považujeme za dôležité o tom hovoriť a upozorňovať na dôsledky nenapredovania procesu DI.   Tie znamenajú, že: 40.000 prijímateľov sociálnych služieb žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti nebude mať naďalej možnosť rozhodovať o svojom živote; Slovenská republika systémovo porušuje ľudské práva občanov so ZP žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb; Slovenská republika nedodržiava medzinárodné normy , k plneniu  ktorých sa zaviazala; Slovenská republika vystavuje riziku a ohrozeniu aj deti a dospelých so ZP, ktorí žijú v komunite a nemajú dostupné alternatívne komunitné služby a jedinou možnosťou pre život v budúcnosti bude už odborne a ľudsko-právne neakceptovateľná inštitucionálna starostlivosť; Slovenská vláda nesmeruje k napĺňaniu Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 – 2020 resp. 2018-2020 v oblasti sociálnych služieb; Aktuálne legislatívne návrhy MPSVR SR nepredstavujú podporu DI a  komunitných služieb; Slovenská republika je vystavená a čelí výhradám a odporúčaniam Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (apríl 2016), Výboru OSN pre práva dieťaťa (máj 2016) a Výboru OSN Čítajte ďalej

Do roku 2017

Naša organizácia získala 1. miesto Ceny Nadácie Orange za rok 2016. Ďakujeme všetkým nšim kolegom, ktorí sa od roku 1991 podielali na činnosti Rady pre poradenstvo v sociálnej práci a pomohli nám meniť sociálnu oblasť v Slovenskej republiky. Viac info nájdete na tu: https://www.nadaciaorange.sk/sk/co-sa-u-nas-deje/laureati-ceny-nadacie-orange-za-rok-2016 Výročnú správu Rady pre poradenstvo v sociálnej práci za rok 2016 si možete stiahnuť v sekcii – O nás – Výročné správy. V roku 2016 sme v spolupráci so Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie a Inštitútom zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR vydali publikácie: Včasná intervencia a diagnostika pre osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (2016). Kolektív autorov. Elektronická verzia publikácie – stiahnite tu. Integrovaná starostlivosť o osoby so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (2016). M. Cangár a kol. Elektronická verzia publikácie – stiahnite tu Výročnú správu Rady pre poradenstvo v sociálnej práci za rok 2015 si možete stiahnuť v sekcii – O nás – Výročné správy. Rada pre poradenstvo v sociálnej práci participovala v medzinárodnom projekte Nové cesty k inklúzii. Projekt New Paths to InclUsion Network spája spolu organizácie ľudí s postihnutím, poskytovateľov služieb, university a výskumné centrá zo 14 krajín Európy a Kanadu, ktorých spoločným cieľom je dosiahnutie zmeny a podpora organizáciam, aby poskytovali pre ľudí s postihnutím komunitné služby založené na prístupe zameranom na človeka. Viac informácií najde tu.     Rada pre poradenstvo v sociálnej práci vydala publikáciu  Else a Ema (nezávislý život v komunite), ktorá sa popisuje komunitné služby v Nórsku a na Slovensku. Publikácia bola vydaná v rámci projektu „Komunitné sociálne služby v Nórsku a na Slovensku – komparatívny pohľad“ za finančnej podpory Nórsko-slovenskej spolupráce  Fondu pre mimovládne organizácie Finančného mechanizmu EHP v programe Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý spravuje Nadácia Ekopolis. Elektronickú verziu publikácie si môžete stiahnuť tu. Rada pre poradenstvo v sociálnej práci v spolupráci so svojim nórskym partnerom Diakonhjemmet Hogskole Rogaland realizuje v období od 1. novembra 2013 do 31. marca 2013 projekt s názvom: „Komunitné sociálne služby v Nórsku a na Slovensku – komparatívny pohľad“ Projekt je financovaný a realizovaný v rámci Nórsko-slovenskej spolupráce  Fondu pre mimovládne organizácie Finančného mechanizmu EHP v programe Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý spravuje Nadácia Ekopolis. Čítajte ďalej