Sociálna práca na školách – realita alebo sen?

Martina Gymerská, Eva Krššáková, Ľubica Maďarová V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. S narastajúcou potrebou pomoci človeku v rovine sociálnych interakcií a vzťahov v rôznych oblastiach jeho života, vzniká potreba rozvoja sociálnej práce v rozličných sférach. Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Dá sa však povedať, že v posledných rokoch sa sociálne problémy stávajú závažnejšími, spletitejšími a ešte viac zasahujú prospievanie žiakov v škole, ich celkový intelektuálny, emocionálny a sociálny rozvoj. V nasledujúcom článku chceme priblížiť tému školskej sociálnej práce, ktorá funguje v zahraničí už niekoľko desiatok rokov a oboznámiť čitateľov s projektom, ktorý realizuje naše občianske združenie PERSONA. V úvode článku vám ponúkame dve reflexie učiteliek základných škôl (jednu zo Slovenskej republiky a jednu z Českej republiky), aby sme získali aspoň malú sondu do tejto problematiky priamo od učiteľov, ktorí dopad sociálnych problémov na žiakov a ich najbližšie sociálne okolie dennodenne pozorujú vo svojej práci. Očami učiteľov – reflexie Reflexia zo Slovenska Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov. V súvislosti s tým pribúda počet prípadov záškoláctva, o drogách a alkohole ani nehovoriac. Z množstva odborných zamestnancov, ktorých by mohla mať škola k dispozícii podľa zákona č.317/2009 Z.z o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov– školský psychológ, špeciálny pedagóg, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, školy mávajú poväčšine špeciálneho pedagóga, ak ho vôbec majú. Všetky vyššie spomenuté problémy na školách riešia buď výchovní poradcovia (ich funkcia, by sa ale mala zaoberať trošku odlišnými problémami a kariérnym poradenstvom pre žiakov), alebo triedni učitelia. V súčasnosti ale triedny učiteľ nie je ani časovo a ani kompetenčne disponovaný, aby riešil dostatočne a úspešne tieto problémy. Triedny učiteľ, obzvlášť na 2. stupni ZŠ, nemá dostatok času, aby problém riešil včas a dostatočne, nakoľko niekedy učí vo svojej triede iba 1 hodinu do týždňa a triednické hodiny sú po vyučovaní, kedy sú už žiaci unavení a chceli by byť radšej doma. Školy často spolupracujú s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto vykonávajú pre školy diagnostiku, prácu s problémovými žiakmi aj preventívne aktivity. Práve tu nastávajú problémy, keďže tieto aktivity by mali byť vykonávané v rámci celého triedneho kolektívu, ale pre administratívu s tým spojenú, nie všetci rodičia žiakov dajú súhlas a aktivita sa tak nemôže uskutočniť. Prax teda ukazuje, že sociálny pracovník by bol veľmi užitočný odborný zamestnanec školy, pretože by bol súčasťou školy (odpadli by tým administratívne prekážky pre preventívne aktivity), mohol by pracovať aj počas vyučovania, počas výchovných predmetov. Okrem toho vidím prínos sociálneho pracovníka v škole najmä v 2 oblastiach: 1. bol by kompetentný aj na vykonávanie terénnej sociálnej práce s problémovými rodinami; 2. bol by neutrálnou osobou pri riešení konfliktov so žiakmi v škole, pretože nie je ani učiteľ a ani zainteresovaný rodič a môže pomôcť riešiť problém s určitým nadhľadom. Nemalý prínos v práci sociálneho pracovníka vidím aj v tom, že by mal viac času Čítajte ďalej